Aktívny a pasívny prístup pri kolapse firmy
Ak je firma v problémoch a nedokáže obnoviť svoj zmysel, vedenie firmy obvykle rieši situáciu dvomi spôsobmi: aktívne alebo pasívne.
Za aktívny prístup vedenia firmy považujem buď vyhlásenie likvidácie firmy alebo vyhlásenie konkurzu (bankrotu) firmy, pri ktorom je majetok firmy presunutý k iným subjektom, pričom môže ďalej aktívne produkovať pridanú hodnotu.
Pasívny prístup volí vedenie firmy vtedy, ak si uvedomuje bezvýchodiskovosť situácie, ale z rôznych príčin sa nerozhodne pre likvidáciu alebo bankrot.
Vedenie firmy si teda zvolí pasívny spôsob existencie, t.j. spotrebovanie majetku firmy jeho premenou na mzdy. Pri pohľade zvonku sa takáto firma javí ako firma s tzv. Titanic syndrómom: ide, ide až narazí na „ľadovec“ a potopí sa. No je to iba jeden z jeho mnohých prejavov Titanic syndrómu, o ktorom podrobnejšie poviem viac inde.
Pasívny prístup vedenia firmy obvykle privedie firmu k rovnakému koncu ako pri aktívnom prístupe až na to, že pri pasívnom prístupe dochádza k takému konkurzu, pri ktorom ho súd zamietne pre nedostatok majetku.
Oba prístupy vedenia firmy (aktívny aj pasívny) majú teda rovnaký koniec.
Rozdiel je iba v tom, že pri pasívnom prístupe sa majetok firmy (kapitál) spotrebuje a nevyužije sa na vytvorenie iného podnikateľského projektu.