Môj príbeh

Poradenstvo a konzultácie pre získanie odolnosti rodiny, firmy a prosperity z chaosu!

Hneď na začiatku môjho príbehu zareagujem na veľmi často kladenú a veľmi dôležitú otázku prečo považujem odolnosť rodiny a firmy za životne dôležitú.

Prvá udalosť, ktorá ma priviedla k tejto téme sa udiala v roku 2003. V tomto roku som zažil typickú udalosť „čierna labuť“, keď som 1.apríla 2003 zo dňa na deň prišiel o svoju najbližšiu rodinu, o firmu a svoje bývanie. Vzhľadom na to, že ide o veľmi osobnú vec, na tomto mieste neuvediem podrobnosti. V osobnom rozhovore však nemám problém povedať viac.

Počas dlhodobého zotavovania z tejto udalosti, ktoré trvalo niekoľko rokov, som sa na vlastnej koži presvedčil, že čo ťa nezabije, to ťa posilní! Po tejto udalosti som začal odznova. Práve z tohto obdobia počnúc rokom 2003 doteraz čerpám svoje hlboké poznanie pozitív aj negatív bezpodielového vlastníctva manželov, ktoré považujem za podceňovanú ale mimoriadne dôležitú tému súvisiacu s podnikaním.

Druhá udalosť, ktorá ma ovplyvnila možno ešte viac, bola celosvetová „čierna labuť“ Covid 19. Kvôli jeho nástupu v roku 2020 a kvôli lockdownom na Slovensku a v zahraničí došlo k vážnemu narušeniu dodávateľských reťazcov, v ktorých sa moja obchodná firma nachádzala a k vážnym poruchám v logistike tovaru. Pri dovoze tovaru zo zahraničia na Slovensko (na vstupe) sme pracovali s dodacími lehotami v dĺžke 4 až 6 týždňov. Pri predaji, t.j. ne výstupe z firmy sme tovar naším najväčším zákazníkom Kauflandu, 101 drogériám, TETA drogériám, BENU lekárňam a ďalším dodávali v dodacích lehotách jeden maximálne dva týždne.

Veľké rozdiely medzi dodacími lehotami na vstupe a na výstupe vo firme spôsobili, že postupne v sklade firmy narastalo veľké množstvo nepredajných zásob výrobkov s krátkou exspiračnou dobou, ktoré zákazníci po zmene dopytu už neobjednali, hoci ich objednávku signalizovali. Tieto nadbytočné zásoby postupne odsali hotovosť z bankového účtu firmy. Firma tak stratila zdroje na nákup nového tovaru, o ktorý bol záujem, ale sme ho nemali. To bol začiatok konca.

V druhom polroku 2022 sa k vyššie uvedeným problémom pridal problém s prudkým nárastom vysokých cien energií čo na vstupe spôsobil rast nákladov firmy a pri predaji tovaru spôsobil pokles dopytu. V tom čase všetky médiá dennodenne večer čo večer presviedčali našich koncových zákazníkov, že ceny energií pre nich prudko vzrastú, čo viedlo k poklesu tržieb maloobchodníkov a následne k poklesu predaja od nás maloobchodníkom. Vyššie uvedené vplyvy na firmu v rokoch 2021 a 2022 viedli k tomu, že už ďalej nebola spôsobilá fungovať, čo viedlo k podaniu žiadosti na vyhlásenie konkurzu.

Keď som sa ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu snažil zistiť, čo bude s firmou ďalej, ak súd vyhlási konkurz, nepodarilo sa mi to zistiť. Nenašiel som v Bratislave nikoho, kto by mi to vedel konkrétne povedať. Teraz nemyslím na právne úkony spojené s konkurzom, tým sa venuje relatívne veľký počet právnych kancelárii. Chcel som sa dozvedieť informácie z pohľadu vlastníka firmy: ako sa zmenia procesy vo firme, ako ďalej s účtovníctvom, čo sa bude diať so zamestnancami, kedy je vhodné s nimi rozviazať pracovný pomer, kedy je skoro, kedy je neskoro, atď. Mám na mysli konkrétny optimálny pracovný scenár, podľa ktorého som mal postupovať, aby som konal maximálne efektívne.

Zistil som, že informačné pole o tomto štádiu života firmy na Slovensku nie je. Aj skúsení, no úzko špecializovaní právnici mi nedokázali povedať viac.

Vstupom mojej firmy do konkurzu som aj ja osobne vstúpil do sledu udalostí,  o ktorých sa verejne nepíše, no súčasne sú mimoriadne nebezpečné. Extrémne nebezpečné sú, ak sa konkurz týka majetku v bezpodielovom vlastníctve manželov! V takom prípade sa cítite akoby ste vstúpili so zaviazanými očami na mínové pole.   

Krátko po vyhlásení konkurzu, v prvom polroku 2023, som sa rozhodol, že vyplním toto informačné vákuum, že poskytnem kvalitné informácie všetkým, ktorí budú mať záujem. Na začiatku konkurzného konania som zistil, že napriek mojim skutočne bohatým skúsenostiam sa veci diali úplne inak ako som predpokladal.

Staroveký čínsky vojenský stratég Sun-c’, autor diela „Umenie vojny“ napísal:

„Najlepšie je vojne sa vyhnúť a vyhrať bez boja.“

Najrozumnejším rozhodnutím vlastníka firmy je konať preventívne, vyhnúť sa konkurzu (bankrotu) firmy a s ním súvisiacim konfliktom. Ak je to len trochu možné, je lacnejšie odvrátiť hrozbu veľkej škody na Vašom majetku ako o celý prísť v konkurze. Najhoršie je, že stratou majetku firmy to nemusí skončiť: v konkurznej pavučine môže uviaznuť celý váš osobný majetok, čím vážne ohrozíte svoju rodinu.    

Najviac v tejto veci môžete urobiť práve v čase, keď konkurz ešte nie je na obzore. Ak preventívne kroky neurobíte, nie vždy je možné sa bankrotu vyhnúť.

Obe vyššie uvedené udalosti „čierne labute“ spôsobili, že som na vlastnej koži zistil ako je životne dôležité budovať svoju odolnosť, odolnosť rodiny a firmy a prosperitu firmy za každých okolností a v chaose zvlášť! Práve preto má odolnosť a prosperita firmy prioritu pred akýmkoľvek ale krátkodobým ziskom.

______________________________

No a teraz sa vrátim na úplný začiatok môjho príbehu do obdobia, ktoré ma priviedlo k poradenstvu a konzultačnej činnosti pred mnohými desaťročiami.   

Vďaka mojej záľube v matematike a fyzike od základnej školy som si vybral vysokoškolské štúdium tam, kde ma to najviac lákalo a kde to bolo pre mňa najľahšie. Ako absolvent krajských kôl matematickej a fyzikálne olympiády som bol prijatý bez pohovorov na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave odbor fyzika, ktorú som absolvoval s vyznamenaním. Na tejto fakulte som v roku štátnic vykonal aj rigorózne skúšky a obhájil rigoróznu prácu, za čo som získal titul doktor prírodných vied RNDr.

Po ukončení štúdia na Prírodovedeckej fakulte UK mi Katedra fyziky ponúkla miesto na katedre a možnosť pokračovať vo vedeckej práci a získať titul CSc. z fyziky (teraz PhD.). Aj keď sa doteraz cítim vedcom fyzikom, odmietol som to, lebo ma skôr lákal aktívnejší život medzi ľuďmi. Preto som najprv šiel tak na pol cestu do praxe, konkrétne na Slovenskú akadémiu vied, no po dvoch rokoch ma už nič nezastavilo a plne som sa sústredil na život v hospodárstve a riadení.

Štyri roky po vysokej škole som bol vybratý na pozíciu riaditeľa závodu výpočtovej techniky v rámci veľkého dopravného podniku. V záujme vniknúť hlbšie do problematiky ekonomiky a riadenia som sa prihlásil na vedeckú ašpirantúru na Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Po päťročnom štúdiu som vykonal skúšky a obhájil som kandidátsku dizertačnú prácu v odbore teórie riadenia. Získal som vedeckú hodnosť kandidáta ekonomických vied (titul CSc. v súčasnosti používaný tiež v tvare PhD.).

Následne som niekoľko rokov pracoval v riadiacich funkciách na úrovni Bratislava II a mesta Bratislavy.

Počas celej mojej praxe som pracoval s vynikajúcimi ľuďmi. Mal som skutočne veľké šťastie na vynikajúcich šéfov a kolegov. Získal som od nich cenné skúsenosti z riadiacej praxe. Moja práca mi umožnila vybudovať si veľmi širokú sieť užitočných kontaktov (networking), čo veľmi pozitívne ovplyvnilo môj ďalší osud.

Bola to súhra viacerých dôvodov, prečo som sa vo februári 1990 rozhodol založiť si svoju poradenskú firmu s predmetom podnikateľského poradenstva. Rozhodol som sa robiť to, čo som vedel najlepšie a o čom som vedel najviac. Moje rozhodnutie ovplyvnilo aj to, že ma to neuveriteľne bavilo!

Vzhľadom na moje bohaté kontakty a vzťahy som v krátkej dobe získal veľa klientov, ktorým som poskytoval poradenskú a vzdelávaciu činnosť. Poskytoval som individuálne aj skupinové konzultácie začínajúcim podnikateľom, ktorých bolo doslova zo dňa na deň viac a viac.

Začiatkom deväťdesiatich rokov, vzhľadom na relatívny nedostatok tovaru na trhu, začal byť zaujímavý obchod s tovarom. Preto som založil obchodnú spoločnosť, ktorá sa venovala predaju spotrebného tovaru, ktorého bol vtedy nedostatok.

Rozvojom podnikania a zvyšovaním počtu firiem sa moja poradenská činnosť rozširovala o ďalšie predmety činnosti vrátane realitnej činnosti a prenájmu vlastných nehnuteľností.

Začiatkom deväťdesiatich rokov temer všetky firmy začali tzv. z ničoho. Výnimkou boli iba firmy, ktoré boli zaradené do privatizácie, ale to je iný príbeh.

Tak ako začiatkom deväťdesiatich rokov aj teraz je možné začať podnikať „z ničoho“. Najdôležitejšia je túžba podnikať a odvaha pustiť sa do toho! Ako to dosiahnuť, ako si splniť tento cieľ Vám poskytnú aj moje služby.